- Plemeno: x nemecký špic
- Pohlavie: fena
- Dátum narodenia: 9.12.2011
- Farba: krémová
- Výška: cca 35 cm
- Váha: 9,20 kg
- Číslo čipu: 900032001786017
- Operácie: luxácia pately ( 25.11.2013 )
POVAHA: no čo sa dá povedať o Shelly. Typická špicia povaha, hrá sa na drsnú ale keď už niečo, zrazu je to malé nevinné psíčatko, ktoré sa bojí. Na druhej strane je to super pes, ktorý nevidí nič iné iba panička, panička, panička ( samozrejme pokiaľ niekto nemá jedlo ). Je neskutočne verná a to sa mi na nej páči. Taktež má chuť do práce a preto sme sa spolu ujali v dogdancingu. Náš problém je až dosť veľká nedôvera v druhých ľudí a tiež sa dosť bojí psov, čo nám veľa nepridáva ( na cvičáku sa na ňu vyrútil BOM a od vtedy je strašne opatrná ). Je strašne žravá, ale vôbec sa nechce hrať ( až nepočítam vajíčko z Avonu ). Vyskúšala som už všetky typi hračiek od loptičiek až po frisbee ale nič ju nezaujalo a tak sme ostali pri bláznení alias ja sa váľam po zemi a ona sa z toho teší, však čo, myslím že to je najhlavnejšie.
AKO SA KU MNE DOSTALA: jedného dňa, v roku 2011 presne na moje narodeniny, čiže 9 decembra mi volala kamarátka, že pri ceste leží malý psíček už 4 dni bez jedla a vody, v daždi a zime a čaká na svojho pána, ktorý ho tam vyhodil z auta. Ľudia ktorý bývali blízko sa sťažovali, že je aj agresívny a tak sme sa vybrali zachrániť ho. Prišli sme tam a zistili že to je fenka. Bola strašne plachá, vrčala do nás, ale keď sme vytiahli sáčok s granulami opatrne prišla bližšie a poriadne sa nažrala. Najskôr sme ju tam plánovali nechať, ale keď sme videli tie malé nevinné očká nemohli sme odolať a tak sme zobrali kus nejakého špagátu, horko ťažko ju priviazali a poza záhrady utekali ku nám, kde sme ju skryli v lese, pretože keby zistili rodičia, že sme po ňu išli asi by ma zabili. No nemohlo to tak ostať navždy a ešte v ten večer sa mamina dozvedela že v lese je ukrytý pes. Vypočula som si toho naozaj veľa, že ako som si to mohla dovoliť a večer som išla do lesa s tým aby som psa vypustila. Prišla som k nej, pozrela sa na mňa, dokonca zavrtela chvostom a ja som nemala to srdce ju tam nechať a tak som ju priviazala pod vozík skoro u susedov a mame oznámila že som ju pustila. No to mi dlho nevydržalo, keď ma mamina ráno uvidela ako bežím do záhrady a z pod vozíka vychádza malé chlpaté klbko. A tak som si toho zase veľa vypočula, ale nakoniec som sa zatla a povedala že toho psa preč nedám. Rodičia sa zmierili a tak si Shelly ( ako som ju už pomenovala ) našla malé miestečko v záhrade. Prvé dva mesiace to bol iba "cudzí pes" a mala zákaz vstúpiť na dvor, rodičia sa so mnou dosť dlhú dobu poriadne nerozprávali, ale po čase sa všetko spravilo, Shelly pribudla nová búdka a potom aj voliéra a teraz je to právoplatný člen rodiny, všetci ju milujú tak ako ona miluje nás a nikdy by na nás nedala dopustiť. Myslím, že to bol osud že som ju tam našla a nevzdala sa, tvrdo si išla za svojím snom a oplatilo sa. Bez nej by som nikdy nespoznala čo je to pravé priateľstvo a že sa dá s tvorom dorozumieť aj keď nevie rozprávať. Je to ten najlepší pes na svete a vždy bude u mňa číslo jedna.
FOTKA Z PRVÝCH DNÍ ČO BOLA U NÁS :)
